Život Prešova
online
online
Paneurópsky piknik odstránil pred 35 rokmi 1. tehlu z Berlínskeho múru
19.08.2024 Celý región
Šopron/Bratislava
18. augusta (TASR) - Stretnutie na maďarsko-rakúskych hraniciach pri
meste Šopron malo byť demonštráciou dobrých susedských vzťahov so
symbolickým otvorením hraníc. Táto udalosť, ktorá dostala názov
Paneurópsky piknik, sa však čoskoro zmenila na hromadný útek občanov
Nemeckej demokratickej republiky (NDR) na Západ a stala sa jednou z
predzvestí pádu železnej opony i komunizmu v Európe.
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl na adresu udalosti pri západomaďarskom meste Šopron povedal, že Maďarsko bolo krajinou, ktorá odstránila prvú tehlu z Berlínskeho múru.
V pondelok 19. augusta uplynie od konania Paneurópskeho pikniku 35 rokov.
Už od jari zlomového roku 1989 začalo Maďarsko odstraňovať 246 kilometrov dlhú železnú oponu medzi Východom a Západom, teda obranný systém, ktorý tvoril plot z ostnatého drôtu, kontrolné pásma a signalizačné zariadenia. Celý svet obletela najmä fotografia z 27. júna 1989, kedy maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn spoločne so svojim rakúskym partnerom Aloisom Mockom prestrihli ostnatý drôt na rakúsko-maďarských hraniciach neďaleko mesta Šopron v blízkosti Neziderského jazera.
Nie náhodou padla voľba práve preto na toto miesto pri zorganizovaní Paneurópskeho pikniku, ktorého organizátormi boli Paneurópska únia a maďarská opozícia. V rámci akcie sa počítalo s tým, že sa na tri hodiny - v čase od 15.00 h do 18.00 h - otvorí hranica, aby sa mohli jej účastníci slobodne pohybovať. Paneurópska únia distribuovala tisíce letákov pozývajúcich ľudí na piknik blízko hraníc pri meste Šopron.
Mnohí občania NDR na podujatie skutočne aj zavítali. V tom čase už boli v Maďarsku desaťtisíce východných Nemcov. Bývali v kempingoch a v parkoch, dúfajúc, že nájdu spôsob, ako sa cez čoraz priepustnejšiu hranicu dostanú von z komunistického zovretia.
Keď sa blížila tretia hodina popoludní, objavili sa pri hraničnom oplotení prví občania NDR. Otvorenou bránou prechádzali na druhú stranu hranice a vydávali sa smerom k rakúskej obci Sankt Margarethen.
Maďarskí pohraničníci zostali prekvapení z toho, čo sa deje, ale reagovali rozvážne a približne 600 až 700 občanov NDR, ktorí v ten deň prešli na Západ, jednoducho ignorovali. Zásluhu na tom má najmä vtedy 43-ročný dôstojník maďarskej pohraničnej stráže Arpád Bella, ktorý dal svojim podriadeným jasný pokyn, aby ustúpili a nezasahovali.
Na kraji cesty zostal obrovský rad opustených vozidiel, pretože východní Nemci si zobrali len to, čo uniesli. Cez hranicu utekali iba s taškami a ruksakmi, v ktorých mali pobalené najnutnejšie veci. Mnohým, keď sa ocitli na slobode, sa na tvári objavili slzy.
Hranica medzi Rakúskom a Maďarskom sa definitívne otvorila 11. septembra 1989. O dva mesiace neskôr, 9. novembra 1989, padol Berlínsky múr - najznámejší symbol studenej vojny a rozdelenia mesta, krajiny i celej Európy.
Kancelár nemeckého zjednotenia Helmut Kohl na adresu udalosti pri západomaďarskom meste Šopron povedal, že Maďarsko bolo krajinou, ktorá odstránila prvú tehlu z Berlínskeho múru.
V pondelok 19. augusta uplynie od konania Paneurópskeho pikniku 35 rokov.
Už od jari zlomového roku 1989 začalo Maďarsko odstraňovať 246 kilometrov dlhú železnú oponu medzi Východom a Západom, teda obranný systém, ktorý tvoril plot z ostnatého drôtu, kontrolné pásma a signalizačné zariadenia. Celý svet obletela najmä fotografia z 27. júna 1989, kedy maďarský minister zahraničných vecí Gyula Horn spoločne so svojim rakúskym partnerom Aloisom Mockom prestrihli ostnatý drôt na rakúsko-maďarských hraniciach neďaleko mesta Šopron v blízkosti Neziderského jazera.
Nie náhodou padla voľba práve preto na toto miesto pri zorganizovaní Paneurópskeho pikniku, ktorého organizátormi boli Paneurópska únia a maďarská opozícia. V rámci akcie sa počítalo s tým, že sa na tri hodiny - v čase od 15.00 h do 18.00 h - otvorí hranica, aby sa mohli jej účastníci slobodne pohybovať. Paneurópska únia distribuovala tisíce letákov pozývajúcich ľudí na piknik blízko hraníc pri meste Šopron.
Mnohí občania NDR na podujatie skutočne aj zavítali. V tom čase už boli v Maďarsku desaťtisíce východných Nemcov. Bývali v kempingoch a v parkoch, dúfajúc, že nájdu spôsob, ako sa cez čoraz priepustnejšiu hranicu dostanú von z komunistického zovretia.
Keď sa blížila tretia hodina popoludní, objavili sa pri hraničnom oplotení prví občania NDR. Otvorenou bránou prechádzali na druhú stranu hranice a vydávali sa smerom k rakúskej obci Sankt Margarethen.
Maďarskí pohraničníci zostali prekvapení z toho, čo sa deje, ale reagovali rozvážne a približne 600 až 700 občanov NDR, ktorí v ten deň prešli na Západ, jednoducho ignorovali. Zásluhu na tom má najmä vtedy 43-ročný dôstojník maďarskej pohraničnej stráže Arpád Bella, ktorý dal svojim podriadeným jasný pokyn, aby ustúpili a nezasahovali.
Na kraji cesty zostal obrovský rad opustených vozidiel, pretože východní Nemci si zobrali len to, čo uniesli. Cez hranicu utekali iba s taškami a ruksakmi, v ktorých mali pobalené najnutnejšie veci. Mnohým, keď sa ocitli na slobode, sa na tvári objavili slzy.
Hranica medzi Rakúskom a Maďarskom sa definitívne otvorila 11. septembra 1989. O dva mesiace neskôr, 9. novembra 1989, padol Berlínsky múr - najznámejší symbol studenej vojny a rozdelenia mesta, krajiny i celej Európy.
www.ZIVOTPO.sk
